Som na to pripravený? Neviem. Myslím, že áno. Časť zo mňa určite. Môžem sa však ja rozhodnúť, že to chcem odhaliť? Ako odlíšim, či to nie je len rozhodnutie mysle, pretože chcem byť najlepší alebo chcem mať to, čo druhí, alebo… Čo sa so mnou stane, ak naozaj nebudem pripravený a zrazu otvorím pandorinu skrinku a nezvládnem uchopiť to, čo sa tam ukrýva.

 Nejaké veci som už pochopil, porozumel a prijal. Objavila sa potreba to ukázať všetkým. Je to len ďalší prejav ega? Nejakého automatického správania? Pravdepodobne áno. Keď sa raz vydáme do seba, začneme odhaľovať nánosy toho, čo poznáme ako JA. Začneme strácať svoju identitu, ktorú sme si tak dlho budovali s presvedčením, že to sme my. Naše hodnoty, ktoré sú založené nie na našej podstate, ale na presvedčeniach, zážitkoch, pravidlách, konceptoch tejto spoločnosti ako takej považujeme za základ toho, čo sme. A ak sa pozrieme na to, na čom sú postavené, zistíme, nakoľko sú tieto hodnoty skutočné.

 Pozrime sa do zrkadla, čo je to, čo chceme, aby videli ostatní a čo je to, čo sami vidíme a nechceme, aby videli druhí? Ako veľmi je ten obraz rozdielny? Nakoľko by bolo oslobodzujúce, keby sme sa mohli na seba pozrieť s láskou a vidieť sa takí, akí sme a nemali strach to všetkým ukázať? Nie je náhodou toto tá sloboda, ktorú hľadáme?

 Všetci chceme zažiť bezpodmienečnú lásku. Je to vôbec možné? Áno, je. Mnoho ľudí ju však nezažije. Ak ste si práve povedali, že vaša láska taká je, tak vám blahoželám. Pred tým, ako budete spokojne pokračovať v čítaní s pocitom, že patríte len k hŕstke ľudí, ktorí to môžu zažiť, si spravte malý test. Predstavte si, že vaša láska by vám povedala, že by chcela vyskúšať sex s niekým iným. Ako by ste zareagovali? Ak je vaša láska bezpodmienečná, odpoveď bude, samozrejme, uži si to. Ak vás, naopak, stiahne, pretože niečo také je predsa neprípustné, to sa nerobí, to je nesprávne… Tak ste práve do vašej lásky dali podmienku. A táto podmienka znamená, že chcete svojho partnera vlastniť. V tú chvíľu sa stratila sloboda. A pritom váš partner ešte nič neurobil, len vyjadril záujem. Ak by ste mu povedali, jasne choď, asi by nešiel, nakoľko takú slobodu v láske by už nenašiel a o niečo také nechce nik prísť. A ak by aj šiel, tak by sa vrátil, práve pre tú slobodu a prijatie, ktoré ste vytvorili. Je toto čo hľadáme? Táto krátka ukážka je niečo, na čo väčšina ľudí pravdepodobne povie nie, a zároveň po tom túži. Ako potom môžeme túžiť po niečom, čo vlastne podvedome odmietame? Alebo lepšie povedané, na čo ešte nie sme pripravení?

 V tomto mieste nastáva ten boj, boj medzi našim vnútorným vnímaním pravdy v nás a okolo nás (to čo sa v nás ozve pri hlbokých citátoch…) proti našej mysli. Naša myseľ, ktorú si tak vážime a ktorá nám neustále komplikuje život. Vytvára strachy a drží nás v ilúzii bezpečia, zavretých v malej miestnosti, odpútaných od samých seba. Tá miestnosť nemá dvere ani okná. Ako sa cez ňu dostať von? Udierame, bojujeme, ničíme sa tým, ako veľmi sa chceme odtiaľ dostať a zároveň sa tam bojíme ísť. Čo keď to nezvládneme? Ak by sme sa nasilu odtiaľ dostali, čo ak nás to roztrhá? Čo ak nie sme pripravení?

 Ako sa vlastne máme pripraviť? Ak prestaneme bojovať, čo sa stane? Budeme musieť ostať sami so sebou. Zastaviť sa, obrátiť sa do seba, lebo nikoho na tomto svete nemáme, len samých seba. Spoznajme sa, objavme svoju silu, svoju pravdu, svoju hodnotu a hlavne lásku k sebe samému. A pochopíme, že tá miestnosť okolo nás bol len strach. Z nášho života začne miznúť posudzovanie, odsudzovanie, nenávisť a namiesto toho sa začne objavovať stále viac lásky a prijatia.  Pochopíme, že sme našli to, čo sme hľadali. To, čo sme si mysleli, že je len pre vyvolených, ktorí píšu tie hlboké myšlienky. Už ich chápeme. Už to máme, niečo, čo nám nemôže vziať nik iný, iba my sami.