Prečo máme takéto presvedčenia a nastavenia?

Mnohokrát sa v mojej práci stretávam s tým, že mi či už muži, alebo ženy povedia, že kým sa správali zle, kým boli tvrdí, arogantní, protivní, tak sa im vo vzťahoch darilo ďaleko lepšie. Bol o nich väčší záujem a žilo sa im ľahšie. Prečo vlastne máme takéto presvedčenia a nastavenia?

Pretože si myslíme,  že je to naozaj tak. Mnohí z nás s tým doteraz žijú. Sami máme pocit, že všetci tí, ktorí sa správajú horšie ako my, arogantnejšie, nevnímajú city druhých a svoje vlastné, že sa majú lepšie. A majú lepšie vzťahy. Je to naozaj len povrchové vnímanie. Skutočnosť je úplne iná.

To, že niečo neriešim, neznamená, že tam nie je problém.

Aj keď to na povrch vyzerá, že je to ľahšie, skutočnosť je iná. Väčšinou sa to odzrkadlí na zdravotnom stave a psychickom stave alebo rôznymi ďalšími vecami, napríklad ako žijem svoj život, ako sa mi darí, ale aj na hojnosti – či mám všetkého dostatok. To všetko sú ukazovatele toho, či som naozaj tak v poriadku, ako si myslím.

No prečo je to vlastne tak, že ak sa začneme správať lepšie, ak nám začne záležať na ostatných, tak sa k nám správajú horšie?

Štandardne je to tým, že nemáme vyriešené veci sami v sebe. Že naša hodnota nie je na takej úrovni a keď to začneme vnímať, začíname to cítiť, tak tí naši blízki, najčastejšie partner, nám to odzrkadľuje a ukazuje nám to. V podstate nám tým pomáha. A to, čo nás na tom najviac hnevá, je v skutočnosti niečo, za čo by sme mali byť vďační, pretože nám ukazuje, že máme v sebe niečo nespracované, nejaký problém, ktorý keď si spracujeme a vyriešime, tak nám bude ďaleko ľahšie. Toto je v podstate hlavný dôvod, prečo sa toto v nás odohráva. Keď začíname viac pracovať na sebe, keď začíname byť lepšími, prečo máme pocit, že v podstate je to horšie? Je to len o tom, že začneme vnímať veci, ktoré sme naozaj nevideli.

Tým, že ich vidíme, tým, že ich vnímame a spracujeme ich, tak sa nám začne žiť lepšie. Akurát musíme byť ochotní sa na ne pozrieť. Musíme byť ochotní ich zmeniť. A hlavne, namiesto hnevania sa na svojho partnera za to, že nám odzrkadľuje to, čo v nás nie je spracované, by sme mali byť naozaj vďační a brať ho ako učiteľa.

Je potrebné prijať svoju nežnosť

Postupne, keď si to vyriešime, tak budeme fungovať ako veľmi silné zrkadlo pre všetkých ostatných. Pretože v nás sa bude odzrkadľovať to, čo naše okolie  nemá spracované a nám sa to už podarilo spracovať. Niektorí ľudia, ktorí budú chcieť na tom pracovať, nás budú doslova vyhľadávať, pretože cítia, že v nás je to iné. A chcú to mať tiež tak, ako to máme my. Takže odpoveď na to, či byť nežná alebo radšej potvora je, že je v prvom rade potrebné prijať svoju nežnosť. Pretože v tej nežnosti, v tej jemnosti, sa dá naozaj objaviť tá skutočná sila. Aj keď sa rozprávame o nežnosti, tak väčšina žien sa uzavrie, už len pred tým slovom, pretože strach z toho, že bude slabá, keď je nežná, je veľmi veľký. No skutočná sila leží v zraniteľnosti, v otvorenosti, v pravdivosti, a autenticite. Ak žena chce byť autentická, pravdivá, sama sebou, potrebuje odhaliť svoju nežnosť, ženskosť, jemnosť. A v tom sa postaví do svojej sily. A občas treba byť aj potvora, ale láskavo a jemne. Je to úplne niečo iné a tie pocity, ktoré začneme popritom zažívať – sú niečo, čo v podstate nepoznáme. Samozrejme, každý má slobodnú voľbu. A môže sa rozhodnúť, ako chce. Keď niekto chce byť protivný, pretože si myslí, že mu je tak ľahšie a nemusí nič riešiť, samozrejme môže. Otázka je, čo mu to prináša, čo tým spôsobuje a ako ďaleko s tým vlastne zájde. Takže, ak si myslíte, že naozaj tí, ktorí sa správajú nepekne k druhým, to majú v živote ľahšie, verte mi, že to nie je tak.

Ak ste o tom presvedčení, tak začnite byť zlí aj vy, veľmi rýchlo zistíte, prečo to nie je pravda.

Čo s tým môžeme robiť?

Treba sa zbaviť tých presvedčení a vnímania, ktoré máme v sebe. A to –  keď sa nestarám o nikoho a o nič, tak mi je lepšie. V podstate to je pravda, ale len čiastočne. Na to, aby to naozaj bolo dobré, potrebujeme zmeniť nastavenie, že nestaranie sa o nikoho a o nič neznamená, že som arogantný, zlý a tvrdý. Ale zaujímam sa o seba, žijem svoj život pre seba naplno v láskavosti,  jemnosti a tak sa správam aj k ostatným. Toto je jediný spôsob, ako to dosiahnuť. Staráme sa o seba a zároveň nie sme zlí na ostatných tým, že komunikujeme veci autenticky, pravdivo, ale stále láskavo. Pretože každý potrebuje žiť svoj život. Každý musí vidieť najprv sám seba, aby mohol vidieť tých ostatných. A nie, nie je to sebecké. Pretože každý má svoj vlastný život a každý sa narodil a žije ten život sám pre seba a je to jeho život.

Nenarodili sme sa preto, aby sme žili pre niekoho iného. O tom by to malo celé byť.