Výčitky a vina idú mnoho krát ruka v ruke, či už ich prijímame od druhých a cítime sa za to, čo nám vyčítajú, vinní, alebo dokonca si sami vyčítame, že to a ono sme nespravili správne, mohli sme niečo urobiť inak a cítime sa vinní za to, že sme zlyhali alebo sme spravili chybu. Obe možnosti sú veľmi zlé pre nás.

To, keď nám ostatní niečo vyčítajú, je v podstate forma manipulácie, aby sme sa cítili zle. Je to z nastavenia – veď keď trpím, tak nech trpia aj ostatní. Tieto vzorce má v sebe mnoho ľudí, mnoho ľudí sa snaží ublížiť len preto, aby v tom neboli sami, aby sa len oni tak necítili. A mnohokrát je to práve preto, aby sa toľko neobviňovali a necítili výčitky, že len oni niečo pokazili. Myslíme si, že nám pomôže, keď sa aj niekto iný bude cítiť zle a bude si vyčítať veci a bude sa cítiť vinný. Že to bude menej na nás, že už toho toľko nebudeme mať, že sa o to rozdelíme. No tak to nefunguje. Nakoniec takto ublížime nielen sebe, ale aj ostatným.

Prečo to naozaj robíme?

Tu je dôležité zamyslieť sa – ak vyčítame, prečo to naozaj robíme? Čo je skutočný dôvod? Prečo potrebujeme niekoho zhodiť, alebo mu ukázať, aký je zlý, nehodnotný, čo nerobí dosť dobre? Je to len preto, že nám to ukazuje našu vlastnú nehodnotu, s ktorou nevieme my nič robiť? Tak si to takto kompenzujeme? Alebo je to niečo iné? Niekedy je to len preto, že nevieme inak komunikovať, pretože sme to videli doma, od našich rodičov a všade okolo nás. Mnoho ľudí používa tento štýl komunikácie, mnoho krát začínajú svoje vyjadrenia napríklad: ja ti nič nevyčítam, no toto si urobil…. toto si nezvládol… toto si mal robiť tak. Zabúdame, že toto všetko sú výčitky. Áno, možno svojim spôsobom máme pravdu, že dotyčný, či už  partner alebo kolega, to mohol urobiť inak. No možno nevedel, že sa to dá. Možno nevedel, že my niečo iné očakávame. Možno robil to najlepšie, čo vedel.

Mohlo by vás zaujímať

PORADŇA

SEBAHODNOTA V PRAXI

Mnohokrát sa púšťame do boja so sebou samými, namiesto toho, aby sme si sami seba ustáli. Niekedy radšej unikneme alebo zvesíme hlavu a prijímame to, čo… Čítaj ďaľej

Sme v tom správnom vzťahu?

Tak, čo ak by sme napríklad partnerovi povedali, čo sa nás dotklo a čo by sa nám viac páčilo? Aká je naša predstava, alebo čo by nám urobilo väčšiu radosť? Často budeme prekvapení, že nášmu partnerovi v podstate ani nenapadalo, že by sme to takto mohli chcieť, pretože predpokladal, že to, čo spravil, je to najlepšie pre nás. No keď to odkomunikujeme, keď povieme presne, čo chceme, tak nemá dôvod to tak pre nás neurobiť..

Samozrejme, ak má záujem, ak nás miluje, ak ten vzťah má zmysel. Ak aj napriek tomu, že to komunikujeme, v tom pokračuje, tak buď to robí naschvál, alebo nemá záujem to pre nás robiť. Tu si treba položiť otázku, či sme v tom správnom vzťahu a či to má vôbec zmysel, a či chceme byť v takom vzťahu.

Čím viac sa sústredíme na negatívne veci, tým viac je negatívne nastavený aj partner

Chceme byť vo vzťahu, kde sme navzájom podporovaní, kde vieme komunikovať všetky dôležité veci a pomáhať si navzájom, alebo v takom, kde si budeme donekonečna všetko vyčítať, pozerať sa stále do minulosti a vyťahovať  všetky chyby, ktoré partner kedy spravil?  V skutočnosti sa týmto nič nevyrieši. Ani vtedy, ak budeme neustále poukazovať na všetko, čo nebolo podľa našich predstáv.

Takto to nefunguje. Čím viac ideme do minulosti a vyťahujeme všetko zlé, tým viac dávame najavo tú nehodnotu, nerešpekt a to, že v podstate nevieme prijať, čo sa deje. Namiesto komunikácie toho, čo sa nás dotýka a čo je pre nás dôležité, v podstate len stále poukazujeme na negatívne veci. A čím viac sa sústredíme na negatívne veci, tým viac je negatívne nastavený aj partner, aj my, a tým viac si ubližujeme. Čím viac si ubližujeme, tým viac cítime tú vinu a točíme sa v tom donekonečna.

Problém má ten, kto nám niečo vyčíta…

Čo robí vina s našim telom je, že narúša naše energetické pole, našu auru. A tým, že ju narúša, ľahko podľahneme rôznym psychickým útokom a môže nám mnoho vecí okolo nás ubližovať ďaleko viac, ako keby sme boli silní vo svojom strede, pevní, bez pocitov viny a bez sebaobviňovania. Preto je dôležité zbavovať sa tej viny a novú si nevytvárať. A jedna z vecí, ktorá nám k tomu pomôže, je prestať niečo vyčítať  sebe a ostatným. A ak nám niekto niečo vyčíta, je potrebné si uvedomiť, že problém má ten, kto nám niečo vyčíta.

A buď ten spôsob komunikácie prijmeme a stotožníme sa s tou výčitkou a bude nás to bolieť, alebo si uvedomíme, že to je jeho spôsob komunikácie. A ukážeme mu, že nám to ubližuje a že nechceme, aby sa s nami takto rozprával. Povieme mu, ako sa nás to dotýka, čo nám to spôsobuje a prečo nás to bolí. A budeme veriť, že to pochopí a prestane to robiť. No zároveň si treba vybudovať prirodzený odstup od týchto vecí, pretože keď nám niekto niečo povie, tak to možno nie vždy myslí ako výčitku, napriek tomu, že my to tak zoberieme. A naše obviňovanie sa bude bezdôvodné. Takže treba opäť komunikovať a pýtať sa, čo tým vlastne myslel, prečo to tak povedal.

Mnohokrát nie je až také dôležité, čo povieme, ale akým spôsobom to povieme…

Komunikácia je základ všetkého v medziľudských vzťahoch. V tom, aby sme neboli ublížení a v tom, aby sme sa s ľahkosťou mohli pohybovať vpred, aby sme mohli rásť ako ľudské bytosti, aby sme sa mohli stávať lepšími. Skúste sa najbližšie, keď budete niečo vyčítať partnerovi, zastaviť a skúsite mu to povedať naozaj cez to, že vás to bolí alebo, že toto vám spôsobila tá daná situácia. Nezačnite hneď útočiť a vyčítať, že niečo zase pokašľal, že niečo  zle spravil. Možno budete prekvapení z výsledku.  Pretože mnohokrát nie je až také dôležité, čo povieme, ale akým spôsobom to povieme. A keď budeme hovoriť naozaj tie dôležité veci a tým najsprávnejším spôsobom, celý náš život bude jednoduchší. Naše vzťahy budú silnejšie a krajšie a my budeme spokojnejší.