Ak ste sa pokúsili robiť cvičenie z predošlého článku sama so sebou, tak ste sa pravdepodobne dostali k niektorému z nasledovných zistení:

1. Nepodarilo sa vám odhodlať sa k tomu z rôznych dôvodov…

Nebol čas, nebol priestor, keď bude vhodnejšia doba, vyskúšam to, nepotrebujem to, … Takto by som mohol pokračovať s výhovorkami na celú stranu. Zaujímavé je, že sme naozaj skvelí v hľadaní spôsobu, ako niečo nejde alebo ako to nerobiť, a prečo, namiesto toho, aby sme vykročili a spravili prvý krok. Najlepšie by bolo, keby sme už všetko, čo chceme, mali. Bez čakania a skúšania a bez strachov a zlyhaní a bez prekážok. No stále akoby sme zabúdali na to, že ak nespravíme prvý krok a potom každý ďalší, tak sa nedostaneme k bodu, kde už to máme, kde budeme zažívať to, o čom snívame. Takže, čo nám skutočne bráni, urobiť ten prvý krok? Nájsť si chvíľu času pre seba? Sú to naozaj tie výhovorky, alebo sa bojíme, že to nezvládneme, že nám to nepôjde alebo pri najhoršom – čo o sebe zistíme? Možno vám pomôže začať si klásť otázky ako napríklad: „Vyhovuje mi stav v ktorom som teraz? Stačí mi to k naplnenému a šťastnému životu? Ak nie, čo mi skutočne bráni začať niečo meniť a spraviť niečo pre tú zmenu?“

2. Odhodlali ste sa, no nič ste necítili?

Bolo to trápne, zahanbujúce? Neviete, ako sa vlastne dotýkať? Skúste si ešte raz prečítať posledný odstavec predošlého článku. Možno zistíte, že tam je podrobný návod, ktorý ste si nevšimli. Fascinuje ma, akí sme, že keď sa nás niečo dotýka vnútorne a nechceme si to priznať.  Buď informácie, ktoré na to poukazujú, dokonale prehliadneme, alebo nás nahnevajú, a tým si zabezpečíme, že sa nebudeme predsa zaoberať takou hlúposťou. Veď keby to bolo v poriadku, tak nás to nepobúri. Toto sú len ochranné mechanizmy vyplývajúce z programov v našom podvedomí a na základe nich nás naše ego chce chrániť. Ja ľahké si povedať: to nefunguje, je to trápne, kašlem na to, … Ťažšie je nabrať odvahu a niečo s tým spraviť.

3. Odhodlali ste sa, začalo sa vám to páčiť a to zistenie vás zastavilo a začali ste sa cítiť previnilo.

Toto sa deje pomerne často. Opäť tá reakcia vychádza z podvedomých programov, ktoré máme z nášho života, väčšinou z detstva. Alebo sme si na tento svet priniesli tieto programy od našich rodičov, ktorí to pokojne môžu mať od svojich rodičov a tí zase od ich rodičov… V tomto prípade odporúčam vyhľadať odbornú pomoc, pretože zmenu treba spraviť v podvedomí a uvoľniť tie reakcie, ktoré pri tom vznikajú.

4. Vyskúšali ste to, bolo to v pohode, ľahké, príjemné, vždy to tak vlastne bolo, tak to nepotrebujem riešiť.

Ak je to tak – skvelé. No ak chcete naozaj zažívať neskutočné pocity, je potrebné sa uvoľniť, spomaliť a snažiť sa precítiť dotyk ešte hlbšie. Vnímať len svoje telo a nesústrediť sa na myšlienky, ktoré nám v mysli nabiehajú. Naučiť sa vnímať telo a byť s ním prítomná dlhšiu dobu, je skutočná výzva. Ak sa to však naučíte a potom sa takto uvoľníte a budete sa na seba sústrediť pri milovaní, tak zažijete úplne novú úroveň. Následne to môžete začať trénovať s partnerom podľa návodu v predošlom článku. Nechať myseľ  tak a sústrediť sa naplno na seba a dotyky na svojom tele, bez riešenia  domácnosti, alebo že je to sebecké a ako dlho mám len tak ležať, a čo ak sa mu prestanem páčiť, lebo bude vnímať každý detail, čo ak sa bude nudiť alebo ho to nebude baviť, čo ak sa neuvoľním, … a mnoho ďalších. Nie je to vôbec jednoduché, ale je to možné. Treba len trénovať a ak premýšľate napríklad nad tým, či sa to partnerovi páči a nenudí sa, tak sa ho na to spýtajte. Budete prekvapené, aké odpovede dostanete. Komunikácia je veľmi dôležitá. Pomôže uvoľniť väčšinu pochybností, no musíme byť úprimní a vyjadriť všetko – aj to, čo sa nám zdá byť trápne.

5. Partner sa vás dotýkal, ale bolo to, akoby sa vás dotýkal ktokoľvek iný.

Príjemné, ale bez vzrušenia, až keď prišiel na prsia a na vagínu, tak ste začali cítiť vzrušenie. Ak sa toto deje, tak nemáte dovolené prijímať dotyk, vzrušenie, alebo len neviete ako. Je dôležité cvičenie pravidelne opakovať a trénovať sústredenie sa. Vnímať, čo cítime na tele v mieste dotyku a vnímať ten dotyk podobne ako v predošlom bode.

6. Začali ste sa dotýkať, ale hneď ste sa chceli milovať.

Skúste venovať samej sebe aspoň pätnásť minút, počas ktorých si dovolíte byť tu len sama pre seba a len prijímať to, čo prichádza a neskôr to predlžovať. Mnohokrát skočíme rovno do sexu, aby sme sa niečomu vyhli. No tým, že to budete trénovať, možno odhalíte, od čoho utekáte a oslobodíte sa od toho problému.

Ak to chcete spraviť aj pre svojho muža, tak tam je postup iný. Začína sa od penisu a pokračuje sa na celé telo. Po chvíli sa treba vrátiť a znova sa dotknúť penisu a zase pokračovať v dotykoch všade po celom tele. Na to, aby žena naplno prijala dotyk a uvoľnila sa, potrebuje rozvibrovať celé telo a to sa udeje najlepšie tým, že sa budete vyhýbať prsiam a vagíne. Naopak,  muž na to, aby rozvibroval aj zvyšok svojho tela, potrebuje, aby sa začalo práve penisom. Časom zistíte so svojím partnerom, na koľkým miestach sa dá cítiť vzrušenie a milovanie sa zmení z mechanického milovania na skutočné milovanie v prepojení dvoch tiel a duší partnerov.

Prajem príjemné objavovanie seba samej, i navzájom s partnerom.