Zamilovanosť alebo čo môže za problémy v našich vzťahoch? 

Čo je dôvodom, že veci v partnerstve, čo nám vyhovovali, sú pre nás časom neprijateľné? Prečo sa všetko vždy tak veľmi zmení? Sex už nie je to, čo býval, ak ešte nejaký je. Jedným z najväčších problémov, prečo sa toto deje, je, že sa nepoznáme. Nepoznáme svoje potreby, a to, čo od vzťahu požadujeme. 

Partner sa stáva našou drogou…

Následne stretneme partnera, do ktorého sa zamilujeme. Motýle v bruchu, pocit, akoby sme mali opäť šestnásť rokov. Užívame si chemický kokteil, ktorý nám je pumpovaný do tela. Zrazu všetko vyzerá inak, všetko je krajšie, sme spokojnejší a vyrovnanejší. Sme ochotní urobiť pre partnera všetko, len aby sme mohli byť s ním a zažívať túto extázu a ten pocit naplnenia. Milovanie chutí inak, baví nás to a najradšej by sme sa od partnera ani neodtrhli. Partner sa stáva našou drogou a jediné, čo chceme, je ostať s ním už naveky.

Vezmeme sa, máme spolu dieťa a hypotéku a tam niekde sa to celé začne kaziť. Partner už nie je našou drogou. Prehliadame prvé náznaky problémov – veď predsa časom sa vyriešia… Po čase si zvykneme na problémy, na hádky o ničom alebo na absenciu komunikácie. Z partnera sa stáva viac spolubývajúci ako partner, a my nevieme, ako z toho von. Máme predsa deti, hypotéku, rodiny sa poznajú.

Ako môžeme z takého niečoho odísť? Veď čo by na to povedali všetci ostatní? Nebudeme predsa ďalší, ktorí zlyhali v partnerstve! No to, že zlyhávame voči sebe, si ani neuvedomujeme. To, že žijeme v klamstve a navonok sa tvárime ako šťastná rodinka, sa nám zdá v poriadku. Zabúdame, že to najdôležitejšie, čo máme, je náš život, a nie to, ako nás vidia ostatní. 

Toto je štandardný model partnerstva (na pár výnimiek, ktoré keby sme rozobrali do hĺbky, zistíme, že možno ani nie sú). Znamená to, že by sme teraz všetci mali ísť od seba a rozísť sa, alebo rozviesť? Určite nie všetci. Len v tých prípadoch, keď sme tak nekompatibilní s naším partnerom, že udržať partnerstvo je neustály boj a stoji nás to takmer všetku životnú energiu. Sme tu predsa na to, aby sme sa posúvali vpred, aby sme sa vyvíjali a užívali si, a nie bojovali a trpeli. 

Už je čas na budovanie vedomých a podporujúcich partnerstiev. Je čas, aby sme sa naučili, ako na to. Ako žiť a ako vstúpiť do partnerstva vedome a užívať si svoj život naplno s partnerom, ktorý sa k nám hodí. 

Chceme tak naozaj žiť?

Zamilovanosť nám v tom veľmi nepomáha. Je to stav, akoby sme boli na drogách, nevidíme pravdu, naše videnie a vnímanie je pokrivené, vytvárame si ilúzie a fantázie a množstvo domnienok a predpokladov. Máme tendenciu stratiť sa v partnerovi, stratiť svoju identitu a urobiť pre neho takmer všetko, len aby ten pocit neodišiel. Čo si treba uvedomiť je, že tú drogu nevytvára partner, ale naše telo. Preto, keď sa bojíme, že keď nás partner opustí a následne stratíme ten pocit, tak sa mýlime. To by sme museli stratiť časti fyzického tela, ktoré produkujú tento kokteil. Áno, keď odíde, prestane naše telo vytvárať tieto látky, no treba mať na pamäti, že je to vždy len dočasné a zároveň nás to drží v ilúzií. Chceme tak naozaj žiť? 

Strácame záujem míňať energiu na niečo, čo je pre nás nepodstatné

Príklad: v tejto zamilovanosti ženy, ktoré neznášajú futbal, sú schopné s partnerom pozerať zápasy, túliť sa pri tom k nemu a užívať si tú blízkosť. Naopak, ak ženu zaujíma záchrana planéty, počnúc triedením odpadkov až po stretnutia za práva zvierat, tak muž sa snaží ju podporovať aj keď dovtedy by toto boli posledné aktivity, ktorým by sa venoval. Idú spolu na zhromaždenia a riešia tieto témy spoločne. No ako zamilovanosť opadáva, opadáva aj záujem robiť veci s partnerom, ktoré nás nenapĺňajú a nič nám  nedávajú. Dostávame sa do fázy stereotypu a samozrejmosti. Do fázy, keď nás už tieto drogy, keď sme spolu, neovplyvňujú a rýchlo strácame záujem míňať energiu na niečo, čo je pre nás nepodstatné. Ilúzie sa rozplývajú a my nevieme prežuť, že sme s partnerom, ktorý sa správa inak a zisťujeme, že sa vlastne nepoznáme. 

Čo s tým?

Toto platí rovnako pre novo vznikajúce páry, ako aj pre už existujúce:

Prvý krok je spoznať sám seba. Svoje túžby, vášne, potreby. Následne si zadefinovať požiadavky od partnera vo vzťahu. 

Druhým krokom je spoznávať partnera. To ako sme kompatibilní v dôležitých oblastiach nášho života a ako k nim pristupujeme. Komunikovať svoje požiadavky obojstranne a povedať si, či sú splniteľné a či ich má partner záujem plniť. 

Ak zistíme, že nie sme kompatibilní a nemáme záujem plniť dôležité požiadavky partnera, treba sa spýtať, aký ma zmysel zostávať v takomto vzťahu a trápiť sa. 

Ak sme kompatibilní a požiadavky nám vyhovujú, tak treba začať pracovať na partnerstve, a to cez také kvality partnerstva, ako sú napríklad dôvera, vďačnosť, podpora, komplimenty, starať sa o seba a dobre vyzerať pre seba a partnera, aktívne počúvať, zdieľať spoločne problémy a spolu rásť. Tieto kvality treba uplatňovať denne. Každé ráno si treba uvedomiť, že sme vďační za to, že je to ďalší deň, keď sa náš partner rozhodol byť s nami. Ak nie sme, tak sa treba zamyslieť nad tým, kde je problém, a prečo je to tak. 

Sme slobodné bytosti a ak sa tak k sebe budeme správať a chápať, že je darom, ak je náš partner s nami – pretože môže kedykoľvek odísť – tak si ho budeme vážiť a rešpektovať úplne iným spôsobom a náš záujem pracovať na partnerstve sa nestratí.