Prečo a kam sa ženieme? Čo sa snažíme získať? Čo je vlastne dôvodom všetkého toho chaosu okolo nás?

Vstávame naozaj ráno pre ten správny dôvod? Ženieme sa za tým správnym dôvodom? A je vôbec potrebné sa hnať? Mnohokrát fungujeme na auto pilot v tomto živote, a ani si vlastne neuvedomíme, prečo. Prečo to robíme, prečo sme sa rozhodli ísť práve týmto smerom? Možno niekto v detstve povedal, že to takto má byť, že je to tak správne alebo jednoducho inak fungovať nevieme. Čo tak sa začať zamýšľať nad tým, kam vlastne kráčame? Všade, kde sa pozrieme okolo seba, sa niečo buduje, zveľaďuje, zväčšuje, príroda mizne, mestá sa zväčšujú… Je to dobré alebo zlé? Každý má na to svoj pohľad a názor.

Kam sa ženieme a čo vlastne získavame? Patríme medzi tých, ktorí niečo zveľaďujú okolo seba?  

Možno by stálo za to pozrieť sa, ako zveľadiť to, čo máme v sebe. To, kto vlastne sme. Som presvedčený o tom, že keby sme všetci začali zveľaďovať to svoje v sebe, tak tento svet by bol úplne iný. Ľudia by sa správali k sebe inak. Verím, že by sa budovalo, no verím, že iným smerom. Celá zem by sa zmenila.

Treba sa obrátiť k sebe a prestať sa za niečím naháňať, ale stišovať sa, spomaľovať a začať viac cítiť a vnímať to, kto vlastne sme. Čo sme. Čo cítime. Čo je pre nás dôležité a ako vlastne ďalej v našom živote. Nájsť to, čo je náš zámer, naše poslanie a začať sa tomu venovať. Pociťovať to naplnenie vo svojom živote, tú lásku samého k sebe za to, že si to dovolíme, pretože ideme presne tak, ako máme ísť. Zameniť naše materiálne ciele za vnútorné pocity, hodnoty a naplnenie, ktoré získame, len ak budeme na tej správnej ceste.

Ja sám som sa väčšinu môjho života hnal za niečím…

Za väčším množstvom titulov, za vyššou pozíciou, za väčšími peniazmi, ale jediné, čo mi to prinášalo, bolo zakaždým sklamanie. Pretože vždy, keď som dosiahol svoj cieľ, neprišlo vysnívané uvoľnenie. Ten pocit, v ktorý som dúfal, túžil po ňom, že príde na konci, keď to dosiahnem, sa nikdy nedostavil. To, čo som získal, bolo absolútne zničené zdravie, pretože som išiel sám proti sebe. Ako lepšie sa nám to ukáže, ak nie práve tým, že sa to prejaví na našom zdraví a tele? Deje sa to tak, pretože nie sme ochotní počúvať a vnímať, kým nie je skutočne zle. Naše telo je dokonalý mechanizmus, ktorý funguje pre nás. Je to naša podpora, takže nariekať, keď sme chorí, síce môžeme, no asi nám to veľmi nepomôže. Čo však môžeme, je pozrieť sa, že či práve nie sme na nesprávnej ceste alebo čo v našom živote robíme proti sebe a prečo sme si tú chorobu vytvorili. Vziať zodpovednosť za svoj život a svoje rozhodnutia do svojich rúk. To nám dá priestor na to, aby sme sa veľmi rýchlo z tých problémov dostali, vyliečili sa a zmenili svoj život.

Celé je to len o nás

V každom jedincovi individuálne a zároveň spoločne, pretože všetko je so všetkým prepojené. Keby si teraz každý človek na tejto zemi začal uvedomovať samého seba, začal vnímať ľudí okolo seba, túto planétu a všetko to, čo sa deje okolo nás, a podľa toho začal reagovať, všetko by bolo iné.

Ak ste tí, ktorých sa tieto slova dotýkajú a niekde v sebe si to uvedomujú, tí, ktorí už začali robiť prvé kroky alebo už mnoho krokov alebo sa len chystajú a rozmýšľajú, že by ten krok k sebe spravili… naozaj to spravte. Stojí to za to. To, čo pocítite v tom naplnení, keď naozaj začnete objavovať svoju cestu, začnete objavovať svoj životný zámer a napĺňať ho, je ten najlepší pocit na tomto svete. Keď sa naučíme vnímať samých seba, keď dokážeme vnímať lásku v sebe, sebalásku, tak pocítime aj úplne inú úroveň lásky voči partnerovi a blízkym. Budeme vedieť precítiť všetky pocity a dary, ktoré máme na tejto zemi na ďaleko vyššej úrovni. Všetko bude iné, plnšie, radostnejšie, lepšie. Tak do toho, nebojte sa spraviť ten najobávanejší a zároveň najodvážnejší krok, a to je smerom k sebe.