Sloboda je niečo, po čom všetci túžime, či už si to uvedomujeme, alebo nie. No v skutočnosti sa jej bojíme. Bojíme sa byť slobodní a dať slobodu partnerovi.

Myslíme si, že potrebujeme istoty v živote a vo vzťahoch, čím vytvárame závislosti, pretože len v nich cítime istoty. Ak by sme tieto závislostí pustili a dali slobodu, tak príde neistota a strach, že prídeme o všetko čo si nahrádzame vo vzťahoch a to nám spôsobí ešte väčšie pripútavanie sa k partnerovi.

Potrebujeme o partnerovi vedieť všetko?

Často počujem nasledovné vyjadrenia. Spravila by som pre partnera všetko, len aby bol so mnou. Trhá ma na kusy, že ma nemiluje tak, ako ja jeho. Vo vzťahu sa musíme obetovať a utrpenie patrí k láske. Musím vedieť o partnerke všetko, kde sa nachádza, čo robí, lebo len keď ju mám pod kontrolou, tak sa môžem uvoľniť. Tak strašne mi chýbaš, že neviem čo mám robiť. Neviem bez teba žiť. Si moja druhá polovica. Čo by som bez teba robila. Bez teba som stratený.

Je to prejav lásky?

Sme presvedčení o tom, že tieto vyjadrenia sú prejavom lásky, že toto je tá skutočná láska. Len v obetovaní sa, prejavujem skutočnú lásku. Alebo len cez utrpenie dostatočne prejavím ako veľmi milujem. V skutočnosti nič z tohto nie je láska. Všetky tieto vyjadrenia sú prejavom závislosti a vlastníctva. Poukazuje to na našu slabosť a našu nízku sebahodnotu, na našu potrebu si dopĺňať to, čo nám chýba, zvonku namiesto toho aby sme to našli v sebe. Pretože všetko sme schopní dosiahnuť sami. Samozrejme s partnerom to je ľahšie a príjemnejšie, no to je ten prídavok, ten bonus ktorý, získavame v zdravom partnerstve. No získať ho môžeme len ak sa zbavíme tej závislosti a sme v slobodnom partnerstve.

Strach zo straty

Závislosť a strach zo straty partnera spôsobujú v nás stále väčšiu potrebu vlastniť a kontrolovať partnera, aby sme neprišli o tie istoty, ktoré nám partnerstvo dáva, no spôsobuje to že uberáme slobodu a životný priestor partnerovi, čím sa začne od nás odtláčať, pretože sa cíti zviazaný. Tak namiesto toho aby sme tým zabezpečili, že partnera nestratíme, ho začíname strácať. Ak však začneme dôverovať, že sme dostatočne hodnotný pre partnera a budeme mu dávať stále väčšiu slobodu, tak sa prestane odtláčať a práve naopak, bude sa snažiť aby bol dostatočne hodný pre nás ako partner.

Môžeme sa rozhodnúť aký krok spravíme

Nie je to však také jednoduché, že si len povieme, že si teraz dávame slobodu. Je to práca na sebe, na svojej hodnote, treba čeliť všetkým tým neistotám a strachom, ktoré sa začnú tvoriť. Stratíme tie istoty -„pevné body“ v našom vzťahu, o ktoré sme sa opierali a potrebujeme ich začať vymieňať za dôveru a pochopenie. Pretože istota je len ilúzia, skutočná istota neexistuje. Jediné, čo je isté je to, že sme tu a teraz a môžeme sa rozhodnúť aký ďalší krok spravíme so svojim životom. A to, o čo sa môžeme skutočne oprieť je dôvera v nás samých, stvoriteľa a že všetko sa deje pre nás a v náš prospech. Väčšinou  však pochopíme až neskôr, na čo boli jednotlivé situácie v našom živote potrebné. A aj niečo čo sa nám zdalo negatívne sa ukáže ako dôležité pre náš ďalší posun k lepšej verzii toho kým sme.

Čo je to potom láska, ak závislosť a vlastníctvo nie sú prejavom lásky? Láska nebolí, láska je najvyššia forma citu, ktorá je tak ľahká a čistá, že nič nepotrebuje.  Láska nepotrebuje nič dokazovať, nepotrebuje sa predháňať a porovnávať. Láska jednoducho je.

Máme mnoho druhov lásky. Láska k sebe, k deťom, k rodičom, k prírode, k zemi, k partnerovi, k priateľom… Každá ma inú prichuť, no podstatné je aby bola čistá v slobode, úcte a rešpekte.

Len ak naozaj spoznáme lásku a začneme práve sebaláskou, tak budeme schopní nielen lásku dávať, ale aj lásku prijímať.