Napĺňanie kariérnych ambícií, nároky na seba a okolie, až kým mu zlyhalo zdravie. Nechápal, čo sa deje. Ego ako mrakodrap sa zrútilo. Našiel sám seba a začal pomáhať nielen ženám – objavovaniu ich vlastného ja, slobody, sexuality, … Miroslav Haranta (35), autor čerstvo vydanej knihy „Olívia, časť prvá“.
Vo svojej praxi sa zaoberáte viacerými sférami, s klientmi pracujete napr. na ich osobnom rozvoji, objavovaní samých seba, sexualite. Napísali ste knihu o žene, jej sexualite a vnútornom prežívaní. Na čo z tohto všetkého sa môžeme tešiť, že odprezentujete na konferencii Umenie byť ženou?
Na konferencii oboznámim účastníčky s Enneagramom. Je to najlepšie použiteľný nástroj, aký poznám, keď má človek záujem začať objavovať a pochopiť samého seba a zároveň si zjednodušiť život poznaním druhých. Už len navnímanie rozdielov medzi jednotlivými typmi osobností v rámci Enneagramu a nami samými ako aj objavenie rozdielnosti právd pre každý typ, dokáže priniesť veľké oslobodenie a úľavu. Pridelený časový priestor sa pokúsim využiť natoľko, aby vzbudil záujem po hlbšom objavovaní svojho ja a svojej pravej tváre. Som vďačný, že som dostal príležitosť rozprávať na tejto skvelej konferencii. Určite by na nej nemala chýbať žiadna žena, ktorá v sebe pociťuje volanie alebo prebúdzanie sa do niečoho nového. Niečoho, čo možno ešte nevie zadefinovať, no začína hľadať odpovede na to, čo sa v nej deje a prečo. Rád vás tam uvidím!
Prečo sa vo svojej knihe štylizujete do ženskej postavy? Myslíte si, že ako muž dokážete pochopiť, precítiť, a hlavne uchopiť vnútorný emocionálny svet ženy?
… predsa len, sme tak odlišní… .
Túto otázku dostávam často. Pre väčšinu žien je ťažko uveriteľné, že by muž mohol vidieť do ženy a vnímať, čo sa jej tam odohráva. Moja odpoveď je jednoduchá, prečítajte si ju a posúďte sama. U žien, ktoré túto dilemu mali pred čítaním, som po prečítaní knihy nezachytil spochybňujúcu reakciu. Ako je to možné? Niekde v hĺbke sme rovnako emocionálne bytosti s rovnakými strachmi, myslením, pochybnosťami a presvedčeniami. No na povrch sa to dostáva úplne odlišne a tým sú naše prejavy niekedy až extrémne iné. Dôvodom je táto spoločnosť, výchova, historické aspekty, rôzne dogmy a koncepty, ktoré nás formujú a nastavujú ako máme pôsobiť, ako sa máme prejavovať, akí máme byť a pod. Ak sa chceme pochopiť a nájsť si cestu k sebe bližšie, je dôležité prestať hľadať rozdiely a sústrediť sa na to, čo nás spája.
Myslíte si, že ženy a muži prežívajú sexualitu, napr. jej intenzitu, frekvenciu, vôbec pohnútku, potrebu, chuť mať sex inak? Sú podľa Vás ženy zdržanlivejšie, alebo to v nich vrie rovnako ako v chlapoch, len sa v spoločnosti nechcú k tomu priznávať?
Je to veľmi individuálne a záleží to od viacerých faktorov. Jedným z nich je, aký inštinkt prevláda v človeku. Príklad: ak má žena silný sexuálny inštinkt a muž sociálny, tak žena bude tá, ktorá má väčší záujem o sex. Muž hlavne o spoločnosť iných. Ďalším faktorom je to, ako veľmi majú partneri potlačenú sexualitu. Tzn., či dokážu rozprávať o tom, čo sa im páči a čo potrebujú, alebo je to len mechanický sex na uspokojenie potreby (hlavne mužovej). Často sa stretávam s tým, že niektoré ženy si myslia o sebe, že sú asexuálne alebo frigidné. Keď sa však pozrieme hlbšie do problému, stojí za tým nefungujúci vzťah, túžba zažiť iné milovanie, ktoré nebude len o mechanike. Namiesto toho sa viackrát stane, že majú sex aj keď nechcú, len aby bol „doma pokoj“ a partner na nich prestal na chvíľu tlačiť a uvoľnil sa. To spôsobuje odpor, nenávisť, odlúčenie, zatváranie sa, nechuť, až to vrcholí pocitom frigidity. Následne sa žena môže cítiť prázdna, bez života a energie. Vášeň a energia sa začne navracať do jej života po zbavení týchto všetkých nánosov. U muža to je inak. Ak má problémy, vo väčšine prípadov je to o strachu, že nebude dosť dobrý, dosť veľký, dosť tvrdý, dosť výkonný… Je ťažké mať erekciu a cítiť vzrušenie, ak sa bojí a jediné, na čo myslí je, aby to zvládol. Tlak tejto spoločnosti rastie stále viac na výkon a to sa odzrkadľuje aj v tejto sfére.
Vo svojej praxi sa zaoberáte metódou prijatia tela pre ženy, majú podľa Vás ženy na Slovensku problém so sexualitou? Pretože dnes sa zdá nastupuje opačný fenomén a to, že ženy majú vačší apetít ako muži… sú vystresovaní z práce, starajú sa o deti, pomáhajú v domácnosti… čo si o tom myslíte?
V predošlej otázke som už čiastočne odpovedal. Aj ženy aj muži majú problém so sexualitou. Väčšina ľudí nemá prijaté svoje telo, nemiluje ho a nemiluje samých seba. Nevieme sa dotýkať jeden druhého, nevieme, ako sa máme dotýkať, nevieme, ako pracovať s emóciami a myšlienkami. Dokonca mnoho ľudí ani nevie, ako sa dotýkať samých seba. Je to smutné, že všade sa hovorí o sexe a v skutočnosti je to stále obrovské tabu. Áno, ženy majú väčší apetít. Apetít po mužovi, ktorý im dá viac ako mechanický sex. Mužovi, ktorý sa s nimi spojí na inej úrovni a kde to nebude o finálnom „spravení sa“ muža. Bude to o prežívaní momentov v splynutí dvoch dokonalých bytostí.
Cítite vnútorne, že rozumiete ženám? Prečo ste sa vydali cestou im na pomoc, či už vo svojich metódach, v knihe … ste kompetentný? Asi máloktorý muž by sa do toho pustil…
Áno, vnímam, že rozumiem pohnútkam a fungovaniu žien aj mužov. Potvrdzuje sa mi to v mojom živote a v mojej praxi. Ja sám ešte stále aktívne pracujem na sebe a riešim hlboké témy, ktorých sa zbavujem. Popri tom objavujem stále nové veci, vďaka ktorým viem lepšie pomôcť druhým. Na túto cestu ma nasmeroval môj život. Kedysi som sa hnal za úspechom. Už ako 27 – ročný som pracoval ako riaditeľ pobočky banky. Skoro všetku energiu som dával do mojej kariéry. Stále som chcel viac a za niečím utekal. Za niečím, čo som vlastne ani nechcel… Len som o tom nevedel. Keď mi zlyhalo zdravie, začal som sa prebúdzať a vďaka rôznym momentom som začal objavovať sám seba. Svoje emócie, svoj život, vášeň a radosť. Moje prianie je, aby si ľudia dovolili začať vnímať seba a svoj život, aby objavili farby tohto života a užívali si to, že máme samých seba a tento život. To je aj dôvod, prečo som napísal knihu Olívia, časť prvá a píšem jej pokračovanie. Či som kompetentný? Z môjho pohľadu a z mojej pravdy áno, no či pre iných, to už je na ich posúdení.
Rozhovor s autorom knihy „Olívia, časť prvá“ pripravila Mgr. Martina Číková – redaktorka