Verte alebo nie, ono mi to skoro aj vyšlo. Po dvoch rokoch som dostala diagnózu o ktorej mi lekárka povedala: “Neviem, čo sa stalo, lézy máte neaktívne a ozvite sa, až budete mať nejaké problémy nabudúce.“ Takže som sa vrátila k môjmu bežnému každodennému životu a naivne som dúfala, že som sa tej opachy snáď zbavila. Pol roka na to mi však prišiel ďalší útok. Až som počula svoje telo ako mi vraví: “Vážne si si myslela, že to bude také ľahké”? Poďme pekne od začiatku. Keď vám diagnostikujú chorobu s takýmto fascinujúcim priebehom, pošlú vás hneď do Centra Sklerózy multiplex. V Bratislave je ich 5 a po celom Slovensku ďalších pár. Šla som teda na prvé sedenie s pani doktorkou. Musím uznať, že ja a lekári sme nikdy neboli veľkí kamaráti. Nikdy ma nebavilo napchávať sa kopou liekov a dopovať sa chémiou. Pani doktorka mi nezabudla ešte raz pripomenúť, že túto chorobu nevedia liečiť, ale môžem vyskúšať pár liekov, ktoré sa práve testujú. Túto myšlienku som odmietla hneď na začiatku, a to veľmi striktne. A tu začala doba googlenia. Veľa googlenia a hľadania alternatívnej cesty, ako by som si vedela svoje telo uzdraviť. Nedá mi nespomenúť, že pomoc mojej rodiny v tomto období bola snáď tým najväčším liekom. Vyskúšala som miliardu alternatívnej medicíny od čínskej medicíny, homeopatie, liečiteľov až po rôzne stravovacie metódy. Obdobie môjho útoku v januári 2017 bolo snáď najväčšou fackou od života, akú som doteraz dostala. Ležať v nemocnici a byť napichaná ihlami a pri tom trpieť s vedomím, že do mňa tečú litre chémie, bolo snáď najhoršie. Cítila som sa zúfalo, ešte aj rodičia a priateľ stáli na strane lekárov a vraveli, že bohužiaľ v tomto stave to už nie je o tom, či chcem lieky alebo nie, proste musím lekárov poslúchnuť. Po týždni som z nemocnice odišla. Bolo mi ešte viac zle, ako keď som tam šla. Cítila som sa ako na drogách, nebola som to ja , nemala som svoj životný elán a moje dni som trávila ležiac na posteli, po väčšine nehybne, bez ducha prítomnosti. Jedno krásne ráno sa prebudil môj rebel v hlave a povedala som si dosť! Vysadila som všetky lieky, ktoré som mala naordinované. Za dva dni som sa cítila ako znovuzrodená. Začala som znova fungovať, žiť, chodiť do roboty a zabávať sa s kamošmi. Vedela som však, že toto nie je koniec. Začala som hľadať ďalej, čomu by som ešte mohla dať šancu? V tomto období mi do života prichádza slovo ThetaHealing. Keď som o ňom počula prvýkrát, nechápala som to, nedávalo mi to žiadny zmysel. Ale verte mi, keď veľmi túžite po tom byť zdravý, je vám to jedno ako šialene to znie. Povedala som si – je to ďalšia možnosť, idem do toho. Bola som na prvom sedení u Mira. Po vysvetlení mi to prišlo zaujímavé a hlavne som v tom začala vidieť ďalšiu príležitosť. Nikto však nie je dokonalý a s vysvetlením si sama pre seba, že z dôvodu nedostatku financií som sa na terapiu ThetaHealing nevrátila. Toto trvalo cca 5 mesiacov. Vždy som to odkladala a čakala na to, kedy na tom budem finančne lepšie, aby som si to mohla dovoliť. Hádajte, čo sa stalo. Jedno ráno som sa zobudila a videla som dvojmo. Najprv prišiel nával sĺz, zúfalstva a hnevu. Hnevu sama na seba, pretože mojou prioritou nebolo moje zdravie. Päť mesiacov som už mohla pracovať na sebe, a len preto, že som nebola zvyknutá zainvestovať do seba, veď potom by nebolo na dovolenku alebo iné hmotné veci, tak som sa dostala až tu. Fungovať s dvojitým videním je v celku ťažké. Točí sa vám hlava a v podstate zistíte, že sami toho veľa nezvládnete. Nemôžete šoférovať, nemôžete sedieť pred počítačom, takže ani chodiť do roboty, a čo tak uvariť si obed alebo si nakrájať paradajky v kuchyni. Začala som fungovať s jedným okom, snažila som si jedno vždy držať zatvorené alebo cez jedno oko nosiť klapku. Aspoň niečo som tak videla. Čo som spravila bolo, že som napísala v sobotu ráno správu Mirovi. Po pravde som ani nečakala, že mi odpíše, keďže som bola uňho raz a potom za ním 5 mesiacov nepáchla. On však ochotne odpísal, a ponúkol mi termín na terapiu hneď v pondelok. S obrovskou dávkou pokory som sa uňho opäť ukázala a z celého svojho srdiečka som prosila, aby mi vrátil schopnosť znova vidieť. Nebudem vám popisovať, čo sa u Mira na sedeniach odohráva, a to len preto, že takéto niečo si musíte zažiť sami. Pocítiť, čo to s vami robí a aké zmeny „zázraky“ sa s vami dejú. Hneď som sa objednala aj na druhý deň. Zaujíma vás, aký je koniec tohto príbehu? Ľudia ja vidím. Neprajem to ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi, ale ten pocit, keď niekoľko dní nemôžete fungovať, ako ste boli dovtedy zvyknutí, lebo nevidíte, je zničujúci. A vy si to môžete len predstaviť, čo sa vo vašom tele odohráva. Že sú vaše nervové vlákna dotrhané a zničené, a vy nemáte tušenia, ako a či sa to vôbec dá napraviť. A keď sa vám po dvoch terapiách začne zaostrovať zrak a postupne vidíte ostrejšie a ostrejšie… To je nenahraditeľný pocit šťastia, radosti a pokory. Možno to nemá logické vysvetlenie, ale viete, v takomto prípade to vôbec nie je potrebné. S ThetaHealingom pokračujem a neprestanem, kým nebudem úplne zdravá, a viete prečo? Pretože si verím, že to dám..