Preplakala som niekoľko týždňov. Postupne som na vedomej úrovni pochopila, čo sa to vlastne stalo a aký je stav. Moja hlava rozumela, ale moje srdce to nedokázalo prijať. Tisícky myšlienok mi leteli hlavou každú minútu dňa. V noci som nedokázala spať. Nevedela som si rady. Nedokázala som sa s tým zmieriť. Tak som navštívila psychologičku. Tá mi po 5 hodinách rozhovoru povedala, že všetkému rozumiem a nepotrebujem viac diskutovať. A na moju boľavú dušu mi odporučila antidepresíva. Vraj aby sme to utlmili. Aby som necítila. Fuuuuu!! Antidepresíva?? Na smútok??? Tak tento prístup sa absolútne prieči mojej životnej filozofii. Ja som sa predsa nechcela vypnúť. Ja som chcela, aby moje srdce pochopilo a prijalo moju situáciu. Aby sa moja myseľ prepojila so srdcom. Aby som bola opäť šťastná. Ku psychologičke som viac nešla. A tak som čakala celý ďalší dlhý rok v nádeji, že to nejako prejde samé. Ale neprešlo to.

Na Mira som naďabila náhodou. Kamarátka mi ho odporučila, vraj robí s podvedomím a presvedčeniami na úrovni podvedomia. Čím viac som sa dozvedela o jeho práci, tým viac ma to k nemu ťahalo. Mala som pocit, že mi môže pomôcť. Mala som nádej. Mám obrovský rešpekt pred všetkými týmito alternatívnymi metódami. Preto som si Mira prišla najprv omrknúť na jeho prednášky o Enneagrame. Pôsobil na mňa sympaticky. Získal si moju dôveru. Tiež som na neho mala viaceré dobré referencie od kamarátov. Tak som sa rozhodla vyskúšať to.Miro mi odporučil absolvovať celodennú terapiu. Potom som sa dozvedela jeho hodinovú sadzbu. To ma oblial pot, to hovorím rovno. Veď za to by som mohla ísť na dovolenku. Ale moja intuícia mi hovorila, že mám do toho ísť. 

Terapia trvala celých 7 hodín. Cítila som, že môžem hovoriť o všetkom úplne otvorene. A tým myslím, naozaj úúúúplne o všetkom. Miro neodsudzuje, nesúdi. Cítila som sa v bezpečí, pochopená a prijatá tak, ako som tam bola. Potom som išla domov. Prespala som celú noc ako miminko. Ráno som sa zobudila a mala som veľmi zvláštny pocit. V hlave som mala prázdno, ticho, kľud. Už tam neboli tie tisícky myšlienok, ktoré mi dlhé mesiace bombardovali moju myseľ a vyčerpávali ma. Zavládol vnútorný pokoj. Postupne, počas nasledujúcich týždňov, sa pocit prázdnoty menil na pochopenie. A neskôr aj prijatie. Opäť som bola schopná tešiť sa z každodenných maličkostí.

To bol ten zlom v mojom živote, odkedy som sa opäť postavila na nohy a odrazila od dna. Odvtedy sa vo mne veľa zmenilo. Začala som na sebe pracovať a svet okolo seba už teraz vnímam trošku inak. Seba vnímam inak. Mirovi neskutočne vďačím za to, že mi pomohol prelomiť ten najťažší kúsok, prvý kúsok. Že mi ukázal spôsob. Vďačím mu za to, že mi citlivo a empaticky pomohol nastaviť si vlastné očakávania a predstavy o svojom živote. Že sa o mňa doslova postaral. Že som nemusela potlačiť svoje emócie antidepresívami, ale práve naopak. Opäť som sa cítila šťastná, vyrovnaná a moje sebavedomie výrazne vzrástlo. Že sa moje srdiečko prepojilo s mojou mysľou a celú situáciu prijalo s pochopením. Bola to pre mňa obrovská životná lekcia. Peniaze, ktoré som nechala za terapiu mi vtedy prišli veľké. Ale prínos, ktorý mi táto terapia priniesla, je neporovnateľne vyšší. Cítim sa šťastná, spokojná, milovaná, plná energie a nohami pevne na zemi. Môj život dáva zmysel.