Môj príbeh
„Ži svoj život naplno, v láske, tu a teraz.“
Kto som?
Veľmi dôležitá a ťažká otázka. Som Súčasť. Súčasť všetkých a všetkého. Niekomu možno bude stačiť vedieť toto a niekoho bude zaujímať viac.
Kto som bol?
Obrovské EGO, ktoré sa hnalo za úspechom, so snahou o dokonalosť, materiálne zabezpečenie, odlíšenie, ukázanie, že som viac ako všetci ostatní. Robil som veci hlavne pre to, aby som niečo dokázal druhým. Dával som si stále nové a väčšie ciele, len aby som sa odlíšil, len aby som ukázal svoju nadradenosť. A to všetko len pre to, aby som tým získal sebavedomie, sebalásku, sebaprijatie, sebadôveru. Čo som však netušil, že som utekal stále ďalej a ďalej od toho, čo som chcel vlastne získať. Ubližovalo mi to, ničilo ma to, tak som ešte pridal, ešte viac som sa snažil. Dosiahol som manažérske pozície, titul pred menom a za menom… Navonok som vyzeral úspešne no na úkor vzťahov a samého seba. To však nestačilo, potreboval som viac…
Nič ma neuspokojovalo. Tak som ešte pridal. Až tak, že som začal zanedbávať sám seba. Aby som náhodou nebol práceneschopný a nestratil náskok, tak som choroby riešil cez trojdňové antibiotiká. Veď na to predsa sú. Kolegovia ma neznášali, bol som arogantný a „najlepší“, všetko som vedel „lepšie“ ako ostatní. Moje zdravie začalo zlyhávať. Používanie antibiotík sa stalo mojou pravidelnou súčasťou. Alergia na pele začala prechádzať na astmu, celoročné užívanie liekov a počas sezóny dva druhy inhalátorov, aby som dokázal dýchať. Enzymatické poruchy, nulová tolerancia na laktózu, intolerancia na histamín… Všetko narastalo, až som sa dostal do momentu, kedy som sa nezvládol postaviť z postele. To bol moment, kedy som začal hľadať. Toto hľadanie ma priviedlo k rôznym liečiteľom, ktorí mi pomohli zbaviť sa antibiotík. No to stále neriešilo choroby, ktoré mi lekári povedali, že sa liečiť nedajú…
Ako som si dovolil žiť a milovať
Cítil som, že to nie je pravda. Bolo to pre mňa neakceptovateľné. Dostal som sa k Ceste. Tá ma otočila do seba. Postupne som začal chápať, že všetko, za čím som sa hnal, som už mal v sebe a nikam som nemusel ísť. Zbytočne som niekomu niečo dokazoval, neprinieslo mi to nič, len bolesť. Začal som si uvedomovať, že je to môj život a len na mne záleží, ako ho prežijem a nie to, ako druhí budú hodnotiť môj život. Počas terapeutického programu som si uvedomil, že žijem. V tom okamihu mi prestal život unikať pomedzi prsty a všetko sa spomalilo. Viac som začal vnímať ľudí, prírodu, no hlavne seba. Začal som sa prijímať a dovolil som si začať sa milovať.
Moja práca a poslanie
Odišiel som z práce a začal sa venovať klientom, čo ma privádzalo k ešte aktívnejšej práci na sebe. Okrem Cesty som začal používať Theta healing, Kraniosakrálnu terapiu a Tantru. S uvedomením, aké dôležité je pracovať s emóciami a aj s telom, som tieto metódy spojil, čím vznikla unikátna metóda Prijatie tela. Vyliečil som sa s alergie, zbavil som sa všetkých liekov. Enzymatické problémy sa výrazne znížili…
Pracujem s klientmi na ich osobnom rozvoji, objavovaní samých seba, svojej životnej cesty, zmyslu života, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní tráum, bolestí, riešení problémov so sexualitou a otváraní sa svojej vlastnej zraniteľnosti, sile, sebahodnote a prijatí samých seba. Aby boli zmeny trvalé, pracujem s nimi rôznymi nástrojmi – hlavne cez ich podvedomie.
Popri tom vediem workshopy unikátnej typológie Enneagram, rôzne prednášky a semináre.
Kniha Olívia
Z mojich skúseností som napísal knihu s názvom „Olívia, časť prvá“ – o žene, jej vnútornom a (priznajme si pre každého z nás dosť utajenom) myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám tak veľmi v živote ubližujú. Táto kniha v sebe spája sebauvedomenia a osobný rast, a to všetko v pútavom príbehu plného zvratov, momentov zraniteľnosti a sexuálnych scén. Má potenciál ukázať vám veci, na ktoré sa nechceme alebo nevieme pozrieť, a tým vám pomôže viac im porozumieť.
Čo Ti chcem odkázať?
Celý život som sa za niečím naháňal. Čím rýchlejšie som šiel, tým mi to bolo vzdialenejšie. Nastavoval som si stále nové ciele, či už v osobnom alebo pracovnom živote. no zakaždým, keď som ich dosiahol, očakávané uspokojenie sa nedostavilo. Teraz už viem, že očakávania nám kradnú život. Spôsobujú, že neriešime skutočný moment, ktorý žijeme, ale viažeme sa na situáciu, ktorú chceme, aby sa nám stala v budúcnosti. A zároveň strácame dni, týždne, mesiace života v očakávaní toho, ako nám bude jedného dňa lepšie, ako sa to časom vyrieši, ako sa to všetko zmení…
Čo keby sme namiesto tohto očakávania mohli spraviť zmeny a rozhodnutia práve tu a teraz a nechali minulosť minulosťou a budúcnosť budúcnosťou? Iba žiť danú prítomnosť. Žiť svoj život naplno a bez toho, aby sa nám strácal medzi prstami, s očakávaním ilúzie, ktorá nám nikdy neprinesie naplnenie, ktoré v nej hľadáme.
Moje prianie pre všetkých ľudí je, aby čím viac ľudí v sebe našlo silu sa pozrieť do seba, otvorili sa zraniteľnosti a z tej sily ktorú tam nájdu, začali žiť a ovplyvňovať svet okolo seba :).
