Ktorý svet je viac „v poriadku“. Či ten môj alebo ten ich. Úprimne, boli chvíle, keď som si pripadala ako z inej planéty. Často mi ľudia so závisťou vraveli, že je úžasné, ako si dovolím prekročiť spoločnosťou stanovené hranice, že je odvážne povedať svoj názor. Nikto z nich však netušil, že ja vnútorne bojujem s tým, čo oni tak veľmi obdivujú. Je v poriadku byť iná, ako všetci ostatní? Kam vlastne patrím? Znelo mi hlavou donedávna. Po pár stretnutiach s týmto mladým mužom viem a cítim, že to je v poriadku.

Byť považovaná za čudnú, je kompliment. Znamená to, že som iná, že som to ja a som práve taká, aká mám byť. Vďaka nemu viem, že moja „odlišnosť“ znamená, že som bola schopná definovať samú seba vo svete, ktorý sa neustále snaží definovať mňa. Nie je potrebné, aby som sa správala tak alebo onak, aby som bola niekam zaradená. Vďaka nemu som pocítila a naučila sa, že ísť svojou cestou, cestou srdca, je správne, aj keď to v mojom prípade znamená, že občas kráčam sama. 🙂

Veľmi som ocenila Mirkovu profesionalitu a rozhovory s ním pred samotným procesom.

V deň samotného procesu som cítila napätie, strach, ale zároveň som bola na seba pyšná, že som si dovolila vystúpiť zo svojej zóny komfortu a ísť do toho.

Asi najväčším zážitkom a objavom počas terapie bolo pochopenie, že keď som sa narodila, môj otec ma neprijal, lebo som sa nenarodila ako jeho vytúžený syn, ale ako ďalšia dcéra. Potom mi to začalo všetko do seba zapadať a pochopila som, prečo sa správam, tak ako sa správam, prečo mám strach z mužov a na druhej strane, prečo sa im tak strašne snažím podobať a vyrovnať, atď……

Bol to proces prebudenia a pochopenia súvislostí mojej minulosti a prítomnosti, mojich pocitov a vplyvu mojich presvedčení, ktoré ma dlhú dobu tak ovplyvňovali, že som v určitom slova zmysle nežila, nemala som rada samú seba a nedokázala som nadviazať s nikým intímny vzťah.

Mirkovi patrí veľká vďaka za ten pocit a tú nekonečnú úľavu, ľahkosť, ktorú som cítila po procese. Vďaka nemu som si konečne uvedomila svoju jedinečnosť, ženskosť, krásu svojho tela i mojej duše a svoju dokonalosť presne taká, aká som.

S odstupom času, keď píšem túto spätnú väzbu, si uvedomujem, že proces má už aj svoje ovocie, ktoré možno nie je tak viditeľné navonok, ale vnútri v mojom srdci a v mojom vedomí i podvedomí, vo vnímaní samej seba. Tiež sa mi zlepšili vzťahy s mužmi, nemám potrebu sa s mini porovnávať a dokazovať, že aj ja dokážem to, čo oni.

Bolo náročné sa na túto terapiu odhodlať, ale po zažití toho všetkého, to môžem len a len odporučiť. Bol to transformujúci zážitok.

Vďaka Mirko! 🙂

Preplakala som niekoľko týždňov. Postupne som na vedomej úrovni pochopila, čo sa to vlastne stalo a aký je stav. Moja hlava rozumela, ale moje srdce to nedokázalo prijať. Tisícky myšlienok mi leteli hlavou každú minútu dňa. V noci som nedokázala spať. Nevedela som si rady. Nedokázala som sa s tým zmieriť. Tak som navštívila psychologičku. Tá mi po 5 hodinách rozhovoru povedala, že všetkému rozumiem a nepotrebujem viac diskutovať. A na moju boľavú dušu mi odporučila antidepresíva. Vraj aby sme to utlmili. Aby som necítila. Fuuuuu!! Antidepresíva?? Na smútok??? Tak tento prístup sa absolútne prieči mojej životnej filozofii. Ja som sa predsa nechcela vypnúť. Ja som chcela, aby moje srdce pochopilo a prijalo moju situáciu. Aby sa moja myseľ prepojila so srdcom. Aby som bola opäť šťastná. Ku psychologičke som viac nešla. A tak som čakala celý ďalší dlhý rok v nádeji, že to nejako prejde samé. Ale neprešlo to.

Na Mira som naďabila náhodou. Kamarátka mi ho odporučila, vraj robí s podvedomím a presvedčeniami na úrovni podvedomia. Čím viac som sa dozvedela o jeho práci, tým viac ma to k nemu ťahalo. Mala som pocit, že mi môže pomôcť. Mala som nádej. Mám obrovský rešpekt pred všetkými týmito alternatívnymi metódami. Preto som si Mira prišla najprv omrknúť na jeho prednášky o Enneagrame. Pôsobil na mňa sympaticky. Získal si moju dôveru. Tiež som na neho mala viaceré dobré referencie od kamarátov. Tak som sa rozhodla vyskúšať to.Miro mi odporučil absolvovať celodennú terapiu. Potom som sa dozvedela jeho hodinovú sadzbu. To ma oblial pot, to hovorím rovno. Veď za to by som mohla ísť na dovolenku. Ale moja intuícia mi hovorila, že mám do toho ísť. 

Terapia trvala celých 7 hodín. Cítila som, že môžem hovoriť o všetkom úplne otvorene. A tým myslím, naozaj úúúúplne o všetkom. Miro neodsudzuje, nesúdi. Cítila som sa v bezpečí, pochopená a prijatá tak, ako som tam bola. Potom som išla domov. Prespala som celú noc ako miminko. Ráno som sa zobudila a mala som veľmi zvláštny pocit. V hlave som mala prázdno, ticho, kľud. Už tam neboli tie tisícky myšlienok, ktoré mi dlhé mesiace bombardovali moju myseľ a vyčerpávali ma. Zavládol vnútorný pokoj. Postupne, počas nasledujúcich týždňov, sa pocit prázdnoty menil na pochopenie. A neskôr aj prijatie. Opäť som bola schopná tešiť sa z každodenných maličkostí.

To bol ten zlom v mojom živote, odkedy som sa opäť postavila na nohy a odrazila od dna. Odvtedy sa vo mne veľa zmenilo. Začala som na sebe pracovať a svet okolo seba už teraz vnímam trošku inak. Seba vnímam inak. Mirovi neskutočne vďačím za to, že mi pomohol prelomiť ten najťažší kúsok, prvý kúsok. Že mi ukázal spôsob. Vďačím mu za to, že mi citlivo a empaticky pomohol nastaviť si vlastné očakávania a predstavy o svojom živote. Že sa o mňa doslova postaral. Že som nemusela potlačiť svoje emócie antidepresívami, ale práve naopak. Opäť som sa cítila šťastná, vyrovnaná a moje sebavedomie výrazne vzrástlo. Že sa moje srdiečko prepojilo s mojou mysľou a celú situáciu prijalo s pochopením. Bola to pre mňa obrovská životná lekcia. Peniaze, ktoré som nechala za terapiu mi vtedy prišli veľké. Ale prínos, ktorý mi táto terapia priniesla, je neporovnateľne vyšší. Cítim sa šťastná, spokojná, milovaná, plná energie a nohami pevne na zemi. Môj život dáva zmysel.